Publikované v denníku Pravda
S golfom začínal, keď mal štrnásť. Po maturite odišiel do USA, kde sa zdokonalil. Verí, že si raz zahrá po boku špičkových golfistov. ,,Mám obrovskú motiváciu a veľmi nerád prehrávam,“ vraví pre Pravdu prvý slovenský profesionálny golfista Peter Švajlen.
Čo vás upútalo na golfe?
V detstve som vystriedal viaceré športy. Začal som s hokejom, venoval som sa aj basketbalu a volejbalu. Nič z toho ma však príliš nechytilo. Golf som dovtedy so záujmom sledoval len v televízii. Prvýkrát som si ho vyskúšal počas výmenného pobytu v Anglicku, kde som bol na jazykovom kurze. Hosťujúca rodina ma vzala na ihrisko a golf ma hneď zaujal. Mal som štrnásť rokov.
Kam viedli vaše prvé kroky po návrate na Slovensko?
Najskôr sme si spolu s otcom išli do Bernolákova vybaviť zelenú kartu. Tá nám dávala oprávnenie hrať na ihriskách. Neskôr ju získali aj sestra s mamou, ktoré však golf príliš neupútal. Otec hráva stále.
Aké ste mali na začiatku podmienky?
Golfovo som vyrastal v Rakúsku. Na tréningy som chodieval do Hainburgu, čo sa mi oplatilo oveľa viac. Mohol som tam hrať, koľko som chcel – a za menej peňazí. Z finančného hľadiska sa oplatili aj juniorské súťaže v Rakúsku. Na slovenských podujatiach som sa neskôr zlepšil, vyhral som niekoľko turnajov série Slovak Amateur Tour a potom som odišiel do USA.
Za golfom?
Ako výmenný študent som sa počas strednej školy dostal do štátu Tennessee. Dozvedel som sa, že môžem hrať golf za univerzitu, chodiť na turnaje, zaobstarať si trénera, pričom mi všetko uhradia. Rozposlal som listy na niekoľko škôl, ktoré takúto možnosť ponúkali a rozhodol som sa pre Oklahomu.
Po maturite vás ako člena univerzitného tímu viedol tréner Jerry Hrnciar. Podľa priezviska sa zdá, že má slovenský pôvod…
Áno, jeho rodičia pochádzali z Myjavy. Presťahovali sa do Texasu, keďže im vraj pripomínal rodisko. Hrnciar tam vyrastal, no po slovensky vie len niekoľko slov. Aj tak je však stopercentný Slovák. Aj to ma ovplyvnilo pri výbere univerzity, Američania totiž veľakrát uprednostňujú svojich hráčov pred cudzincami.
Počas štúdia ste získali štipendium na golf. Stačí športovať a škola je v Amerike druhoradá?
Platí to najmä pri veľkých športoch na väčších školách. Keď sa mladý človek venuje napríklad americkému futbalu, môže to robiť naplno a škola sa už „nejako spraví“. Pri populárnych športoch zarobia školy milióny dolárov, golf je v porovnaní s nimi stále v úzadí.
Ako vám pobyt v Amerike pomohol?
Človeka hnalo vpred aj to, že sa pohyboval v golfovom prostredí. Kým som bol doma, patril som k najlepším a začal som mať pocit, že sa nezlepšujem. Forma mi vtedy stagnovala, vedel som, že mám na viac. Amerika ma posunula dopredu, pretože hra, ktorá by mi na Slovensku zabezpečila víťazstvo, mi v zámorí stačila na stred štartového poľa.
Golf mnohí nepovažujú za náročný šport. Spotíte sa pri ňom vôbec?
Samozrejme. Táto hra je vhodná pre každého. Môže ju hrať sedemdesiatnik, ale aj dvadsaťročný atlét v najlepšej forme. Dôležitá je ohybnosť, sila, správne načasovanie odpalov. Už samotné prejdenie ihriska dá zabrať. Naposledy som hral v Houstone začiatkom júna, kde bola 40-stupňová horúčava a stopercentná vlhkosť vzduchu. Mal som dosť už po jednom kole.
Akú časť tela golf najviac zaťažuje?
Určite kĺby. Hráč sa vytáča do pozícií, ktoré človeku nie sú prirodzené. Pri nedodržaní správnej techniky sa telo úplne preťaží.
Vy ste prekonali zranenie zápästia. Ako k nemu došlo?
Mal som fantastický rok 2008, vyhral som napríklad regionálne majstrovstvá USA za našu univerzitu. Na jar ďalšieho roka som veľmi veľa trénoval, pretože som chcel hrať ešte lepšie. V Oklahome bolo vtedy strašné sucho. Ako som odpaľoval z tvrdej zeme, preťažil som si zápästie.
V akom pomere sú v golfe fyzická a mentálna zdatnosť?
V hlave je podľa mňa až sedemdesiat percent úspechu, dvadsať by som priradil k technike a zvyšných desať ku kondícii. O Tigerovi Woodsovi každý hovoril, že mal najlepšiu fyzickú kondíciu a v tom tkvela jeho výhoda oproti ostatným. Ale nielen to bolo dôležité. Už v mladosti si nahral svoj hlas a potom si dookola púšťal: „Som a budem najlepší golfista na svete, vyhrám všetky turnaje…“ Bol o tom stopercentne presvedčený, takýmto spôsobom si akoby vymyl mozog. Technicky nebol najlepšie pripravený. Samozrejme, keď nastúpil, ovládal mnoho rán, ktoré ostatní nevedeli zahrať. Najmä pokiaľ ide o výšku, dĺžku a tvarovanie. Nemyslím si však, že to bol hlavný dôvod jeho výnimočnosti.
Je ťažké získať sponzorov? Čo vám zabezpečujú?
Nie je to jednoduché ani na Slovensku, ani v USA. Peniaze sú dôležité. Potrebuje ich každý hráč. Štartovné si nezaplatím, keď mi požičajú auto alebo ma oblečú… Golf je finančne náročný šport, aj keď sa situácia postupne zlepšuje. Stále si ho môžu dovoliť len ľudia od vyššej strednej vrstvy. Ešte na amatérskej úrovni som spoznal veľa ľudí, ktorí pracujú na vyšších postoch vo firmách. Vybudoval som si nové vzťahy, nadobudol cenné kontakty. Mnohých z nich som oslovil, niečo z toho vyšlo, niečo nie. Tak je to však v každom športe.
Ako vysoko v rebríčku musí hráč figurovať, aby sa golfom uživil?
Stačí si každý rok udržať hráčsku kartu. Prvým 125 golfistom ju na konci roka ponechajú, nižšie umiestnení sa musia kvalifikovať. Na americkom profesionálnom okruhu sa pohybuje hráčsky plat okolo milión dolárov ročne, v Európe 300-tisíc. Hráči zarábajú najviac na kontraktoch so sponzormi. Z časového hľadiska je ale život golfistu hrozný. Sme ako kočovníci.
Kedy by ste sa na túto úroveň mohli dostať?
Tohto roku by som sa chcel prebojovať na profesionálne turnaje Czech Open a Austrian Open. Môj cieľ pre rok 2012 je kvalifikácia, myslím si, že o rok neskôr by som už mohol byť pripravený. Podobne, ako keď som v minulosti prichádzal zo Slovenska na univerzitu v USA, či zo školy medzi profesionálov. Znova ma to trochu poženie dopredu, aby som sa mohol zlepšiť.
Kedy dosahujú golfisti vrchol svojej kariéry?
V Amerike v ostatnom čase prerazilo dosť mladých hráčov od 23 do 28 rokov. Ale na najvyššej úrovni sa dá pokojne hrať do štyridsiatky, či štyridsaťpäťky. Je to vidno aj na väčších turnajoch. Na British Open skončil pred pár rokmi skončil Greg Norman na treťom mieste, a to mal už 53 rokov.
Ostatný US Open vyhral severoírsky mladík Rory McIlroy. Prekvapilo vás to?
Teraz má výbornú formu. Turnaj majstrov mu ušiel len preto, že pokazil druhú deviatku. Zdá sa, že sa z toho poučil, bola to cenná skúsenosť a zužitkoval to práve na US Open. Hrá super. A hlavne, odmalička aj pod profesionálnym dohľadom, čo je mimoriadne dôležité. Ja, ktorý som začal v Bernolákove s našimi slovenskými ,,trénermi“, tak som prvé štyri roky v podstate stratil. Dnes sa nad tým, čo ma učili, smejem.
Čo by ste odporučili začínajúcim golfistom?
Veľa z nich investuje peniaze do výbavy. Myslia si, že nová palica, nový model vylepšia ich hru. V prvom rade by však mali investovať do trénerov, pretože keď začnú správne od základov, veľmi im to pomôže. Treba si však vyhľadať dobrého trénera, ktorý daný odbor aj vyštudoval. Na Slovensku máme veľa trénerov bez potrebného vzdelania. Oni kedysi golf hrali a myslia si, že boli dobrí. Keď potom učia a robia to zle, môžu hráča zničiť – zranením, alebo technicky.
Akú funkciu plní nosič palíc – caddy?
Robí v podstate všetko. Predovšetkým je hráčovi mentálnou oporou. Samozrejme, pomôže, keď si nemusíte tašku s výstrojom nosiť sám, ale ide hlavne o psychiku. Môžete sa s ním porozprávať o hocičom. Niekedy je dobré, keď vám pomôže utiecť mysľou niekam inam, aby človek nebol premotivovaný. Najľahšie sa totiž hrá s pocitom, že o nič nejde.
Mávajú hráči svojich vlastných nosičov alebo sa im prideľujú?
Samozrejme, hráč si môže priviezť svojho vlastného nosiča. Ak ho nemá, požiada vedenia turnaja a oni mu niekoho pridelia. Ja svojho caddyho ešte nemám, zatiaľ ho nepotrebujem. Využil som ho vlastne len minulý rok na Czech Open, kde ním bol môj kamarát, ktorý je zároveň profesionálny tréner.
Ak by ste sa mali bežného Slováka spýtať, či pozná nejakého golfistu, povie určite jeho meno, hoci je momentálne až sedemnásty vo svetovom rebríčku. Málokto vie, že svetová jednotka sa volá Luke Donald…
Raz som pozeral rozhovor s Lee Westwoodom, ktorý Tigera na tomto poste nahradil. Išiel hrať turnaj niekde v Južnej Kórei a zašiel si do baru. Pýtali sa ho, čo tam robí, tak im odpovedal, že ide hrať golf na turnaj. ,,No a ste dobrý?“ položili mu otázku. ,,Som svetová jednotka, ak to stačí…“ znela jeho odpoveď. Takže chápem túto neznalosť.
Ako ste vnímali Woodsovu sexuálnu aféru?
Spočiatku som tomu neveril. On je veľmi disciplinovaný, pokiaľ ide o tréning a veci s ním spojené. Človek akosi očakáva, že ak je disciplinovaný na hráčskom poli, bude to tak aj mimo neho. A bol to presný opak. Podobne ako s inými športovcami. Do tejto skupiny patrí napríklad basketbalista Kobe Bryant.
Bryantovi však škandál s údajným znásilnením akoby pomohol, vyburcoval k lepším výkonom. Zakaždým, keď sa vrátil zo súdu, bodovo zahviezdil. Na rozdiel od spomínaného Tigera.
Jeho ego veľmi utrpelo. Ďalšia vec je tá, že noví hráči na okruhu nemajú pred ním rešpekt. Predtým sa ho každý bál. Aj keď boli prví a videli, že Woods sa posúva o ranu, o dve, sami sa ,,zosypali“. Teraz, keď už ho zdolali mnohí iní, každý nadobudol pocit, že je to aj v jeho silách.
Dostane sa Woods späť na vrchol?
Myslím si, že forma mu ešte nejaký čas bude klesať, no v blízkej budúcnosti ešte turnaje určite vyhrá. Aj tie najprestížnejšie. Svetovou jednotkou sa ale už zrejme nestane. Vyzerá to skôr tak, že koniec jeho kariéry sa blíži a rekord v počte získaných major titulov Jacka Nicklausa, ktorý ich má osemnásť, už neprekoná. Päť víťazstiev je priveľa.
Poznáte sa osobne s niektorými hráčmi z PGA?
S Chadom Campbellom. Potriasli sme si ruky a prehodili pár viet. Jeho brat trénuje jeden náš konkurenčný tím. Na jednom turnaji nás popredstavoval.
Kam až siahajú vaše ambície?
Dúfam, že sa mi podarí vyhrať čo najviac turnajov. Mám obrovskú motiváciu, baví ma to, čo robím a veľmi nerád prehrávam.
Peter Švajlen (25)
Prvým slovenský profesionálny golfista, ktorý sa kvalifikoval na turnaj zo série European Tour (Czech Open). V juniorských súťažiach pôsobil v domovskom klube Golf Club Hainburg. Pred odchodom do USA vyhral dvakrát rakúsku mládežnicku sériu Nokia Cup. V roku 2005 nastúpil na Cameron University v štáte Oklahoma. Po prvom roku bol jej druhým najlepším hráčom. Po druhom roku sa stal jej najlepším hráčom dva krát získal prestížne ocenenie All-American pre najlepších univerzitných hráčov USA. Univerzitnú golfovú kariéru ukončil 8. miestom na Univerzitných majstrovstvách USA v Indianapolise.
