Hlava základom úspechu

Má primát, ktorý mu už navždy ostane. Stal sa prvým slovenským profesionálnym golfistom. Túži po víťazstvách na veľkých turnajoch. Peter Švajlen (25).

Anton Švajlen je bratranec môjho otca. So synom dosiahli veľké úspechy vo svojom športe a dúfam, že na ne bu¬dem môcť nadviazať.

Odmlada som sa aktívne venoval via¬cerým športom – hokeju, basketbalu, volejbalu. Pri žiadnom som však nevy¬držal dlhšie ako tri alebo štyri roky.

Úplne náhodou. Počas dvojtýždňového letného jazykového pobytu v Anglicku ma rodina, u ktorej som býval, zobrala s ich synom na golfové ihrisko. Na cvičnom odpalisku mi jeden z lokálnych trénerov požičal palicu a ukázal to najzákladnejšie o golfovom švihu. Tam som mal možnosť si golf prvýkrát vyskúšať.

Golf sa mi páčil už predtým, ako som ho prvýkrát hral. Keď sa občas zjavil v televízii, s obdivom som ho sledoval. Od začiatku existovalo niečo, čo ma k tomuto športu lákalo. Po tom, čo som si ho vyskúšal a nejaký čas už hral, mi najviac učaril asi tým, že sa hrá v krásnom prostredí na čerstvom vzduchu a hráč si je strojcom svojho šťastia. Každý hrá sám za seba a nemôže sa na nikoho vyhovárať v prípade neúspechu. Ale funguje to aj naopak, ak hráč hrá dobre, tak mu to nikto nemôže pokaziť.

V čase, keď som s golfom začínal, bolo sa Slovensku jediné ihrisko v Bernolákove. Tam som si s otcom spravil zelenú kartu – oprávnenie hrať na ihrisku – ale potom som už chodil trénovať do Hainburgu. Vtedy tam už bolo plnohodnotné ihrisko, ktoré bolo vhodnejšie na tréning a taktiež členstvo bolo za oveľa lepšiu cenu ako v Bernolákove.

Tamojšie štúdium malo výrazný vplyv na moju golfovú kariéru. Veľa som sa tam o golfe naučil a po príchode do USA som sa prvý raz stretol s oveľa silnejšou konkurenciou. Na prvých turnajoch som len s obdivom sledoval, ako niektorí hráči hrajú… Bola to však pre mňa motivácia ďalej sa zlepšovať. Už počas druhého roka som sa zaradil medzi lepších hráčov a posledné roky som vyhral nejaké turnaje a získal veľa ocenení. Najvýznamnejšie z nich bolo All-American, ktoré udeľuje komisia len niekoľkým najlepším hráčom v USA v danej lige za celosezónne úspechy.

Určite veľmi pozitívny. Okrem golfových znalostí a výrazného zlepšenia som tam získal prvotriedne vzdelanie MBA a mnoho kontaktov. Bola to výborná skúsenosť, z ktorej budem pravdepodobne čerpať počas celého života. Určite by som niečo podobné mohol všetkým len odporúčať.

Chcel som s tým počkať až po skončení školy v máji 2011, ale moje rozhodnutie urýchlila Slovenská golfová asociácia. Roku 2010, v čase, keď som nemal najlepšiu momentálnu formu, ale stále som bol prvý hráč slovenského rebríčka a bezkonkurenčne najlepší Slovák svetového rebríčka, ma SKGA prestala nominovať na významné zahraničné podujatia. Hoci som vždy zo Slovákov podával najlepšie výsledky. Vedel som, že by som si už asi nezahral turnaje, ktoré som chcel hrať, tak som sa rozhodol začiatkom augusta uskutočniť prestup. Tým pádom som nebol limitovaný nomináciami SKGA, ale moja účasť na profesionálnych turnajoch sa odvíjala len od mojich výkonov.

Základné rozdelenie je naozaj finanč¬né. Amatérsky golfista nesmie za svoje výkony alebo výučbu golfu brať finanč¬né odmeny. Profesionáli si golfom zarábajú a amatéri majú golf zväčša ako hobby. Ďalší rozdiel je, že amatéri a profesionáli hrajú na odlišných tur¬najoch a len veľmi zriedka sa stretnú zoči-voči. Aj keď nie vždy je to stoper¬centne pravda, dá sa povedať, že pro¬fesionálni golfisti sú lepší hráči.

Som na začiatku profesionálnej kariéry, takže zatiaľ to nie je vôbec jednoduché. Turnaje, na ktorých sa zúčastňujem, nie sú dotované ako turnaje hlavných svetových túr, takže ani moje zárobky z výhier nie sú najväčšie. V začiatkoch je veľmi dôležitá podpora sponzorov. Keď už však hráč získa kartu na hlavnú túru, výhry by bez problémov mali postačiť na primeraný životný komfort.

Podľa mňa je to spojenie mentálnej, technickej a fyzickej zdatnosti, kde mentálna časť zohráva najväčšiu úlohu. Takmer každý hráč na túre má techniku nadrilovanú, takže v tejto oblasti sú rozdiely minimálne. Hlava tvorí sedemdesiat percent – niekedy aj viac – úspechu golfistu. Dobrý príklad je Tiger Woods. Nedávno vyhlasovaný najlepší hráč planéty nevie po škandále prejsť na turnajoch cutom. Pritom sa fyzicky a technicky nič výrazne v jeho hre nezmenilo.

Golf ma veľmi baví a v tom je aj hlavný rozdiel oproti ostaným športom, čo som hral v minulosti. Pri tréningu mi čas veľmi rýchlo ubieha a niekedy práve naopak musím dohliadať na to, aby som mal dostatočný čas na odpočinok.

Každému golfistovi sa páči, keď sa mu podarí dlhý odpal. Pre mňa je však radosť ešte väčšia, keď vidím, ako loptička mizne v jamke po dlhom putte.

Na takúto ranu treba veľkú dávku šťas¬tia. Existuje totiž veľa nepredvídateľ¬ných faktorov. Možno práve preto sa mi to ešte nepodarilo.

Určite. Ak by mi niekto zaviazal po úde¬re oči, aj tak by som vedel veľmi pres¬ne povedať, kam loptička poletí.

Počas turnaja okamžite na zlé rany zabúdam. Vtedy existuje len jediná rana, a to je tá, čo treba práve zahrať. Zbytočné zamýšľanie sa nad pokazenými ranami počas hry by výsledku neprospelo. Nad tými sa treba zamyslieť po hre, poučiť sa z chýb a zlé rany vymazať z pamäti.

Má výrazný vplyv na náročnosť ihriska. Keď je chladno, loptička nelieta veľmi ďaleko. Ak je príliš teplo, lopta letí ďalej, ale znepríjemňuje to hráčom hru. Keď prší, lopta sa väčšinou po dopade na zem nekotúľa, takže ihrisko sa predĺži. Z mokrej trávy sa hrá oveľa ťažšie ako zo suchej a niekedy pri tom treba trochu meniť aj techniku. Počasie môže ihrisko zmeniť na nepoznanie. Niekedy núti hráčov meniť stratégiu hry, voľbu výbavy a podobne.

Golf je pre mňa hobby, relax a teraz už aj práca. Je to spôsob, ako tráviť čas so skvelými ľuďmi v krásnom prostredí a ešte si aj pri tom oddýchnuť a zašportovať. Určite chcem získať kartu na jednu z hlavných túr vo svete a vyhrať nejaké turnaje. Je to proces, ktorý môže trvať viac rokov. Som trpezlivý a ešte nemám dôvod sa niekam ponáhľať.